Sivoň potočný patrí medzi lososovité ryby. Výzorom by sme ho mohli prirovnať, k o čosi známejšiemu pstruhovi. Dnes je považovaný za našu domácu rybu, jeho pôvod je však v Amerike, dokiaľ bol ku nám v minulosti dovezený.
Sivoň obľubuje chladné potoky, bohaté na kyslík. Na rozdiel od spomínaného pstruha, prežije i v lesných, či dokonca vysokohorských potôčikoch, pretože k životu nepotrebuje tak vysokú teplotu. Rovnako tak mu nechýbajú ani úkryty, ktoré pstruh vyslovene zbožňuje.
Zaujímavosťou je, že ak na seba narazia sivoň a pstruh, dokážu sa medzi sebou skrížiť. Obdobie trenia, teda akási rybia ruja, totiž prebieha v rovnakú dobu. Rybí potomkovia takto rozdielnych rodičov, sú však neplodné. Keďže sú tieto ryby u nás väčšinou vysádzané umelo, vodný hospodári si dávajú veľký pozor na to, aby k takémuto kríženiu nedošlo.
Títo malí rybí kríženci sa nazývajú aj tigrovité ryby. Spoznáte ich tak, že majú na tele žltú, žltohnedú až žltozelenú kresbu na olivovom podklade.
Sivoň sa živí vodným hmyzom a jeho larvami, ale taktiež žabami. Dorastá do veľkosti okolo dvadsiatich až tridsiatich centimetrov a jeho váha sa pohybuje niekde okolo pol kila. Väčšie jedince môžu mať až jeden kilogram.
Sivoň na tanieri
Sivoň potočný je zároveň i veľmi chutnou rybou. Jeho mäso je v porovnaní so pstruhom o trošku tuhšie. Niektorým sa môže zdať aj suché, čo však záleží najmä od spôsobu jeho prípravy. Je veľmi chutný v kombinácii so zeleninou, obzvlášť s červenou repou. Najlepšie ho dochutíte cesnakom a bylinkami.
Na pultoch našich obchodov, sa s ním nestretnete až tak často, pokiaľ by ste ho však chceli ochutnať, na Slovensku sa nachádza viacero fariem, ktoré sa jeho chovu venujú. Napríklad dve z nich fungujú v Prešovskom kraji, konkrétne v Gerlachove a Novej Ľubovni. Jednu nájdete aj v blízkosti Banskej Bytrici.